Dávkové pasce

V NR SR sa bude v blízkej budúcnosti diskutovať o novele zákona 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Navrhovaná úprava poskytovania príspevku pre osobného asistenta je určite veľmi vítaná, ale súčasne je nevyhnutné poukázať na ďalšie nedostatky tohto zákona aj vo vzťahu k požiadavkám dokumentu OSN „Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol v NR SR ratifikovaný v marci 2010.

Legislatívna prepojenosť systému kompenzácie, t.j. zmierňovania znevýhodnení ľudí so zdravotným postihnutím voči ľuďom bez zdravotného postihnutia, s výškou možného príjmu zo zamestnania, vedie k nebezpečenstvu tzv. „dávkových pascí“.  Platená práca, zamestnanie, je pre život človeka, aj človeka so zdravotným postihnutím, významná aj pre naplnenie požiadavky rovnosti príležitostí, je to  „... najlepší spôsob integrácie do spoločnosti; práca dáva človeku status, dôstojnosť, zamestnancovi so zdravotným postihnutím umožňuje žiť naplno a nezávisle s primeraným príjmom“. (Wallisa Goelen  z DG pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnosť príležitostí Európskej komisie). Potvrdzujú to aj početné výskumy na túto tému. 

„Dávkové pasce“ sú často sprievodným efektom opatrení na podporu zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím, kedy inklúzia na trh práce, vedúca k zlepšeniu finančnej/príjmovej situácie jedinca so zdravotným postihnutím a jeho rodiny, následne znamená stratu nároku na sociálne dávky, podmienené zdravotným postihnutím. Tento dopad pôsobí na ľudí so zdravotným postihnutím demotivujúco, nakoľko nivelizuje ich úsilie pracovať pri strate potrebnej podpory zo strany štátu na pokrývanie nevyhnutných životných nákladov, zvýšených z dôvodu zdravotného postihnutia.

Na Slovenska bola „dávková pasca“ v nadväznosti na zamestnanie občana so zdravotným postihnutím, na jeho snahu vlastnou prácou si zvyšovať príjem, zakomponovaná už do zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, prijatého ešte za vlády premiéra Mečiara. I keď bol tento zákon v  r. 2008 nahradený novými právnymi normami, poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia,  na prekonávanie znevýhodnení, ktoré má občan s ťažkým zdravotným postihnutím v jednotlivých oblastiach života (mobilita, preprava, orientácia, seba obslužnosť, bežné denné výdavky v oblasti stravovania, obliekania, atď.) v porovnaní s občanom bez zdravotného postihnutia, je stále viazané na jeho príjem a príjem jeho rodiny. Najciteľnejšie je to v oblasti opakovaných dávok na zvýšené výdavky (na diétne stravovanie, na benzín, na prepravu, na obnovu ošatenia a bytového zariadenia, na starostlivosť o psa so špeciálnym výcvikom a i.), kde finančnú kompenzáciu je možné poskytnúť len v prípade, ak príjem občana s ťažkým zdravotným postihnutím nepresiahne výšku 3-násobku sumy životného minima (čo je hlboko pod priemerným príjmom zamestnaného občana !!!). Motivácia pracovať sa preto často stráca, nakoľko už minimálny príjem zo zárobkovej činnosti, spolu s invalidným dôchodkom vytvárajú sumárne príjem nad túto hranicu a občan stráca nárok na kompenzáciu zvýšených výdavkov, a to napriek, tomu, že ich naďalej reálne má. Možnosť posunúť sa vlastnou prácou, vlastným snažením do strednej vrstvy je prakticky pre väčšinu osôb so zdravotným postihnutím nedostupná.

Okrem tohto negatívneho dopadu v zákone sú zakomponované aj niektoré diskriminačné paragrafy a iné nedostatky a preto navrhujeme pri jeho novelizácii postupovať komplexnejšie a zo zákona odstrániť všetky nedostatky, o ktoré sa občania so zdravotným postihnutím už roky opakovane usilujú.

Máme pripravené konkrétne návrhy a pripomienky k zákonu, vypracované a opakovane ponúknuté vláde ešte v r. 2010, o ktorých si myslíme, že ich prijatie je nutné, pričom nemusia a zväčša nebudú mať výrazný ekonomický dopad na štátny rozpočet. Naopak, dobre pracovne zaradený, zdravotne postihnutý občan s vyšším príjmom, sa stáva konzumentom, platiteľom odvodov, priamych aj nepriamych daní a zvyčajne jeho zdravotný a psychický stav sa stabilizuje a nevyžaduje dodatočné náklady.

Implementácia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím do legislatívy SR - odporúčania

                                                                                                           

 Situácia občanov so zdravotným postihnutím, problémové okruhy, ktoré,  s prihliadnutím na implementáciu dokumentu „Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím“ naliehavo vyžadujú riešenie:

Všeobecne situácia v SR:

·        Naše právne predpisy priamo nediskriminujú občanov so zdravotným postihnutím, ale ani ich dostatočne nechránia pred skrytou diskrimináciou.

·        Súčasná sociálna legislatíva stavia občana so zdravotným postihnutím do pozície prijímateľa pomoci, nie je mu dané a umožnené posunúť sa ďalej a byť nezávislým na sociálnej pomoci.

·        Zariadenia zdravotnej starostlivosti, školy a školské zariadenia, budovy verejného užívania, prostriedky hromadnej dopravy a bytové domy nielen že sú ešte stále bariérové z minulosti, ale často aj novobudované a rekonštruované budovy a priestory verejného užívania nespĺňajú legislatívne požiadavky bezbariérovej výstavby. Pri odovzdávaní stavieb - kolaudáciách sa nevyvodzujú primerané dôsledky

·        Možnosti priamej, verbálnej  komunikácie pracovníkov verejnej správy, samospráv, zdravotníkov, školských pracovníkov a pod. s osobami so zmyslovým postihnutím sú často limitované dostupnosťou tlmočníkov posunkovej  reči, pri písaných formách komunikácie nedostatočnými možnosťami poskytovania informácií v Braillovom písme

·        Nedostatočne je podporovaný výskum a vývoj univerzálne navrhovaných tovarov, služieb, zariadení a vybavení, ktoré by vyžadovali minimálne prispôsobenie a najnižšie náklady na uspokojenie špecifických potrieb osôb so zdravotným postihnutím, nedostatočne je podporovaná ich dostupnosť a využívanie. Nedostatočne sa presadzuje univerzálny dizajn pri vytváraní noriem a usmernení

·        Nedostatočne je podporovaná dostupnosť a využívanie nových technológií, vrátane informačných a komunikačných technológií, pomôcok na mobilitu, zariadení a podporných technológií, vhodných pre osoby so zdravotným postihnutím

·        Neexistuje sieť zariadení pre včasnú komplexnú habilitáciu a rehabilitáciu osôb so zdravotným postihnutím a tým pre predchádzanie zhoršenia zdravotného stavu, invalidity, pre čo najefektívnejšie začlenenie do spoločnosti a podľa individuálnych možností aj do pracovného procesu a produktívneho života (Komplexnú rehabilitáciu po úrazoch a operáciách poskytuje prakticky iba Národné rehabilitačné centrum v Kováčovej)

·        Nie je dostatočne zabezpečené celoživotné vzdelávanie odborníkov a pracovníkov, ktorí pracujú s osobami so zdravotným postihnutím,

·        Nie je dostatočná podpora aktivít reprezentatívnych organizácií osôb so zdravotným postihnutím, s ktorými by štátne orgány mali spolupracovať a s ktorými by mali konzultovať pri rozhodovaní o otázkach, týkajúcich sa osôb so zdravotným postihnutím

·        Kompenzácie sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia nie sú plne právne zabezpečené, rozhodovanie o poskytovaní príspevkov je závislé na subjektívnom posudzovaní jednotlivých  posudkových komisií.

Návrhy legislatívnych a nelegislatívnych opatrení vo vzťahu k niektorým článkom „Dohovoru....“

Článok 7 – Deti so zdravotným postihnutím

Podpora psychomotorického vývinu detí a dorastu, komplikovaného akýmkoľvek zdravotným postihnutím (ZP) by mala predstavovať pre všetkých zainteresovaných profesionálov, ale aj celej spoločnosti, tvorivý proces formovania osobnosti dieťaťa. Zabezpečenie budúcej ekonomickej nezávislosti dieťaťa a jeho plnej integrácie do spoločnosti nie je možné dosiahnuť bez medzirezortnej spolupráce (najmä MZ SR, MPSVR SR, MŠ SR) a dôslednej spolupráce s mestami, obcami, vyššími územnými celkami a MNO, ktoré združujú osoby so ZP, resp. rodičov detí a mládeže so ZP. K tomu je potrebné:

·        právne zabezpečiť včasné a úplné informácie, služby, ako aj finančnú a vecnú podporu rodinám so ZP dieťaťom tak, aby deti so ZP mohli zotrvať v rodinnom prostredí

·        poskytovať deťom so ZP pomoc a podporu,  primeranú ich veku a zdravotnému postihnutiu

·        rešpektovať právo na vzdelanie na všetkých úrovniach vzdelávacieho systému u všetkých detí od ich ranného veku

Článok 8 – Zvyšovanie uvedomenia

Práca médií, informovanosť verejnosti, zvyšovanie uvedomenia samotných občanov so ZP si vyžaduje:

·        zvyšovať právne povedomie občanov, podporovať informovanosť širokej verejnosti o Dohovore OSN a vzdelávať kompetentných pracovníkov štátnej a verejnej správy o dokumente OSN

·        vo väčšej miere poskytovať vo verejno-právnych médiách priestor pre boj proti stereotypom, predsudkom a škodlivým praktikám vo vzťahu k osobám so ZP. V tejto súvislosti úzko spolupracovať s reprezentatívnymi, aj špecifickými organizáciami osôb so ZP

·        cez médiá podporovať uznávanie zručností, predností a schopností osôb so ZP a tým poukazovať na ich prínos pre pracoviská a pre trh práce. Za týmto účelom názorne využívať skúsenosti dobrej praxe

·        sprístupňovať informačné technológie občanom so ZP, dostupnosť štandardných informačných systémov ako je telefón a Internet, zabezpečiť legislatívne prostredie tak, aby podporovalo výrobu, dovoz a prevádzku nových informačných technológií prístupných občanom so ZP (audio description AD), skryté titulkovanie - hiden titling HT)

·        podporovať verejné portály,  e-government

Článok 9 – Prístupnosť

Zaradiť princípy bezbariérového projektovania, výstavby a prestavby do investičných priorít najmä škôl, školských zariadení, kultúrnych, zdravotníckych a  športových zariadení, do budovania siete obchodov a služieb, bezbariérových nájomných bytov,  ale aj prostriedkov hromadnej dopravy. K tomu je nutné:

·        zakomponovať do legislatívnych opatrení, ktoré majú zabezpečovať prístupnosť, účinné sankčné opatrenia pri nedodržaní princípov bezbariérovosti,

·        riešiť debariérizáciu nielen vstupov do budov, ale aj interiéru budov, vrátane vybudovania, resp. úpravy sociálnych zariadení,

·        do kolaudačných  postupov novostavieb a rekonštruovaných stavieb zaviesť špeciálne audity prístupnosti (podľa odporúčaní Fakulty architektúry STU) a na základe ich splnenia udeľovať certifikát bezbariérovosti,

·        budovy a verejne prístupné priestory označovať v ľahko čitateľnej a zrozumiteľnej forme (pyktogramy, Braillovo písmo a pod.)

·        mestské, aj vidiecke oblasti postupne debariérizovať v časovom horizonte najneskôr do  r. 2015

 

Článok 19 – Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti

Ide o rovnaké možnosti voľby žiť plnohodnotným životom s podporou kompenzačných pomôcok, resp. druhých osôb pri činnostiach, ktoré si vlastnými silami vzhľadom na zdravotné postihnutie nedokážu zabezpečiť. Za týmto účelom je nutné:

·        urýchlene novelizovať legislatívu - Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a Zákon o sociálnych službách. Zmeniť dikciu zákona tak, aby mal väčšiu právnu silu (nie môže dostať, ale pri splnení právnych podmienok dostane) a aby rešpektoval individuálne potreby každej osoby so ZP na základe komplexného „bio-psycho-socio-enviromentálneho“ posudzovania, podľa odporäúčaní WHO

·        posudzovať poskytovanie príspevkov prísne individuálne, zo zákona odstrániť diskriminujúce vekové
obmedzenia pre pridelenie príspevku, priznávať osobné kompenzácie aj osobám, ktoré sú ubytované v ústavných zariadeniach,

·        pri výpočte výšky príspevkov podľa mesačného alebo ročného príjmu limitovať poskytnutie príspevkov  až príjmom vyšším ako je 4 násobok životného minima,

·        nevyhnutné kompenzačné pomôcky hradiť v plnej výške a v individuálne potrebnej kvalite. Tiež opravu pomôcky hradiť v plnej výške. Sociálne odkázaným osobám s ťažkým ZP poskytnúť príspevok na kompenzačnú pomôcku a debariérizáciu vždy  v plnej výške,

·        zrušiť kritérium, že osobnú asistenciu nemôže vykonávať rodinný príslušník v plnom rozsahu.

·         zrušiť legislatívne obmedzenia pri debariérizácii, týkajúce sa možnosti dostavby hygienických zariadení v starších domoch, najmä na vidieku.

Článok 20 – Osobná mobilita

Pre nezávislý život a pre realizáciu práva na pohyb je nevyhnutné zabezpečiť osobe so ZP také kompenzácie, vďaka ktorým bude schopný realizovať potrebu vzdelávať sa, pracovať, ale aj žiť plnohodnotný rodinný a spoločenský život. Upraviť platnú legislatívu nasledovne:

·        pri priznávaní príspevku na kúpu motorového vozidla neprihliadať len na to, či navštevuje školské zariadenie alebo chodí do prace, ale posudzovať individuálne, čo je pre túto osobu najlepšie pre kvalitu jej života a spoločenské uplatnenie,

·        pri výške príspevku na mobilitu prihliadať na aktuálne potreby užívateľa - iné sú požiadavky pri pohybe na mechanickom vozíku, iné pri pohybe na elektrickom vozíku, iné u tzv. chodiacich vozičkárov (palice, barle), iné u osôb, ktoré nie sú schopné používať prostriedky hromadnej dopravy z príčiny mentálneho alebo vnútorného postihnutia,

·        zrušiť vekové limity, prihliadať na komplexné posúdenie individuálnych schopností konkrétne posudzovanej osoby so ZP v každom veku

·        legislatívne stanoviť parametre vozidiel verejnej hromadnej dopravy z hľadiska potrieb osôb so ZP, (nízko podlažné autobusy a trolejbusy, signalizácia pre zrakovo a sluchovo postihnutých ľudí, stanovenie záväzných termínov, po ktorých nebude možné zaraďovať do prevádzky nevhodné vozidlá a termínov, )

·        legislatívne stanoviť podmienky na udelenie licencie na prepravnú službu, rešpektovať smernicu EU, ktorá hovorí o povinnosti mať určitý podiel vozidiel vhodných na prepravu občanov s ŤZP),

Článok 23 – Rešpektovanie domova a rodiny

Rodina, ako základný článok spoločnosti by mala dostať takú podporu, aby starostlivosť o člena rodiny so zdravotným postihnutím mohla byť zabezpečovaná priamo v rodinnom prostredí, alebo aspoň v rámci spoločenstva. Forma podpory môže byť rôzna:

·        kompenzačným príspevkom na prepravu, resp. na kúpu motorového vozidla umožniť sociálne odkázaným rodinám s  imobilným členom spoločné trávenie voľného času v prírode, na kultúrnych podujatiach, návštevou širšej rodiny a priateľov aj v prípade, že tento člen rodiny nie je schopný sa vzdelávať alebo pracovať

·        výrazne zvýšiť príspevok na opatrovanie, viazať ho na aktuálnu potrebu ZŤP osoby a poskytovať ho napr. formou kapitácie (u opatrovateľa v produktívnom veku ako cenu práce a ak opatrovanie poskytuje rodinný príslušník - dôchodca – znížiť ju len o odvody do poisťovní), ponechať rodine možnosť voľby, kto bude opatrovanie vykonávať.

Článok 24 - Vzdelávanie

Vzdelávanie, ako súčasť procesu komplexnej habilitácie dieťaťa a mladistvých osôb so ZP by malo  smerovať k  príprave ich budúcej autonómie, teda k  zabezpečeniu ich budúcej ekonomickej nezávislosti a plnej integrácie do spoločnosti. K tomu je nutné:

·        vytvoriť podmienky pre integrované vzdelávanie čo najväčšieho podielu zdravotne postihnutých detí a mládeže pri dostatočnej podpore výučbového procesu v bežných školách špeciálnymi pedagógmi, psychológmi, logopédmi, prípadne, podľa potreby tiež školskými asistentmi

·        zabezpečiť pre deti so zmyslovým postihnutím špeciálnu prípravu pre možnosť neskoršieho zaradenia do bežných škôl

·        zvýšiť počet vyučovacích hodín pre imobilné deti ktoré nemôžu priamo navštevovať školu a vzdelávajú sa v  domácom prostredí,

·        zabezpečiť na školách primeranú didaktickú pomoc a potrebné kompenzačné pomôcky, zvýšenú pozornosť venovať talentovaným deťom a podporovať rozvíjanie ich talentu

·        aktívne zvyšovať citlivosť zdravých detí vo vzťahu k deťom so ZP, vzhľadom na ich osobné špeciálne potreby, prostredníctvom učiteľov, ale aj vytváraním vhodných podmienok pre spoločné voľno-časové aktivity a návštevy kultúrnych podujatí

 Článok 25 - Zdravie:

Osoby so ZP majú právo na rovnaký rozsah, kvalitu a štandard bezplatnej alebo cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti a programov, ktoré sa poskytujú ostatným osobám, a to aj v oblasti zdravotníckych programov zameraných na sexuálne a reprodukčné zdravie a programov v oblasti verejného zdravia, určených pre celú populáciu. K tomu je nutné:

·        legislatívne zabezpečiť objektívne kritériá pre komplexné posudzovanie funkčnej schopnosti. Do príslušnej legislatívy zakomponovať dokument WHO: Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia;

·        zabezpečiť sieť špecializovaných zdravotníckych zariadení tak, aby táto starostlivosť bola vysoko kvalifikovaná a dosažiteľná, 

·        vypracovať programy včasnej diagnostiky detí, aj dospelých tak, aby začínali v čo najskoršej etape a boli založené na multidisciplinárnom posúdení individuálnych potrieb, predností a perspektív,

·        vypracovať programy včasnej intervencie (už na novorodeneckých oddeleniach, resp. pri lôžku pacienta) s cieľom zabrániť vzniku zdravotného postihnutia, alebo aspoň znížiť závažnosť dôsledkov vrodených porúch, úrazov, chronických chorôb  a pod.

·        legislatívne doriešiť primerané postavenie nemedicínskych profesií v zdravotníctve (psychológovia, logopédi, liečební pedagógovia, fyzioterapeuti a i.)

·        v rámci kategorizácie zabezpečiť finančnú dostupnosť liekov a kvalitných zdravotných pomôcok s potrebnou kompletnou individuálnou vybavenosťou,  s rešpektovaním konkrétnych potrieb vzhľadom na každodenné aktivity

·        zabezpečiť kúpeľnú liečbu aj pre pacientov, ktorí si vyžadujú osobnú asistenciu tak, aby to bolo pre nich finančne dostupné

Článok 26 - Habilitácia a rehabilitácia

Ide o snahu dosiahnuť a udržať maximálnu možnú samostatnosť osôb, napriek zdravotnému postihnutiu, uplatniť v plnej miere telesné, duševné, sociálne a profesijné schopnosti a dosiahnuť plné začlenenie a zapojenie do všetkých oblastí života. Na tento účel je potrebné:

·        do študijných osnov v postgraduálnom vzdelávaní posudkových aj rehabilitačných lekárov zakomponovať dokument Svetovej zdravotníckej organizácie „Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia“, čím sa zlepší objektivita komplexného hodnotenia zdravotného stavu a poruchy u ľudí so zdravotným postihnutím.

·        zriaďovať, podporovať a rozširovať komplexné habilitačné a rehabilitačné služby a programy, najmä v oblasti zdravotníctva, zamestnanosti, vzdelávania a sociálnych služieb tak, aby tieto služby a programy sa začínali v čo najskoršej etape a boli založené na multidisciplinárnom posúdení individuálnych potrieb a predností;

·        podporovať rozvoj úvodného a sústavného celoživotného odborného vzdelávania pracovníkov, pôsobiacich v habilitačných a rehabilitačných službách.

·        podporovať dostupnosť, poznanie a používanie asistenčných zariadení a technológií, určených pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sú určené na habilitáciu a rehabilitáciu.

Článok 27 – Práca a zamestnávanie

Právo živiť sa slobodne zvolenou prácou, primeranou veku, vzdelaniu, talentu, zručnostiam, kultúrnemu prostrediu a zdravotnému postihnutiu majú aj osoby so zdravotným postihnutím. Potrebné opatrenia:

·        dôsledne sledovať rešpektovanie nediskriminácie pri prijímaní do zamestnania

·        podporovať udržanie si pracovného miesta a uľahčenie návratu do práce

·        podporovať vytváranie vhodných pracovných podmienok a zabezpečiť rovnaké odmeňovanie za rovnaký výkon

·        podporovať teleworking, homework a samostatnú podnikateľskú činnosť osôb so ZP

·        rozširovať sieť agentúr podporovaného zamestnávania v záujme umožnenia pracovného uplatnenia na voľnom trhu práce aj osobám s ťažkým ZP

·        zvyšovať zamestnanosť osôb so ZP

·        legislatívne zabezpečiť podporu zamestnávateľom osôb so ZP v takom rozsahu, aby bolo výhodnejšie zamestnávať ako platiť odvody pri neplnení povinného podielu

Článok 32 – Medzinárodná spolupráca

·        zabezpečiť monitoring implementácie Dohovoru na základe medzinárodných spoločných indikátorov (používať štatistické údaje)

·        pre budovanie „spoločnosti pre všetkých“ zabezpečiť na medzinárodnej úrovni interakciu medzi štandardami, projektovaním, výrobcami a spotrebiteľmi

·        Spolupracovať na stanovení porovnateľných indikátorov o plnení Dohovoru pre OSN, RE a Eurostat

Článok 33 – Vykonávanie na vnútroštátnej úrovni a monitorovanie

 ·        v štátnom rozpočte zabezpečiť finančné zdroje a viaczdrojové financovanie pre sociálne služby, ale   najmä pre posilnenie nezávislého spôsobu života osôb so zdravotným postihnutím

·        vytvoriť pri Rade vlády pre problematiku občanov so zdravotným postihnutím pracovnú skupinu pre implementáciu Dohovoru OSN a jej monitorovanie

·        podporiť organizovanie workshopov o Dohovore OSN a tréningov pre relevantných pracovníkov v tejto oblasti (právnikov, politikov – vrátane komunálnych, iných verejných činiteľov)

·        zabezpečiť, aby sa implementácia uskutočňovala nielen „de jure“, ale najmä „de facto“. Vypracovať komplexnú národnú stratégiu, ktorá bude zahrňovať prevenciu, nediskrimináciu a sociálnu integráciu

Možnosti profesijnej a sociálnej integrácie ľudí so ZP, bez ohľadu na stupeň a  povahu ich postihnutia, sú podmienené spoločenskými a individuálnymi opatreniami na všetkých úrovniach, ktoré by im v konečnom dôsledku umožnili plnohodnotne žiť a pracovať, pokiaľ možno v bežných pracovných podmienkach.

Možno očakávať, že prijaté celospoločenské opatrenia budú mať pozitívny efekt aj z hľadiska ekonomického, pretože je známe, že, vďaka efektívnej habilitácii a rehabilitácii, ako aj vďaka kompenzáciám, správne spoločensky a pracovne začlenená osoba so zdravotným postihnutím sa stáva platiteľom priamych, aj nepriamych daní a odvodov a jej rodina je primerane odbremenená a môže sa tiež venovať spoločenským aktivitám.

Pripravila: MUDr. Mária Orgonášová, CSc.

čestná prezidentka Asociácie organizácií

zdravotne postihnutých občanov SR